Podľa Spinozu keďže požiadavky rozumu neodporujú prírode, rozum nás žiada aby každý miloval sám seba, vyhľadával to, čo je mu skutočne na úžitok, a túžil po všetkom, čo človeka vedie k väčšej dokonalosti. Každý sa má usilovať o zachovanie seba samého. Keďže schopnosť znamená konať podľa zákonov svojej vlastnej prirodzenosti, z toho vyplýva, že základom schopnosti je snaha zachovať svoje vlastné bytie a na tom sa zakladá aj šťastie. Po schopnosti treba túžiť kôli nej samej, lebo nič iné nie je cennejšie a užitočnejšie. Musíme túžiť po veciach, ktoré sú nám užitočné. Pre človeka nie je nič užitočnejšie ako zasa človek. Ľudia, ktorí sa riadia rozumom, hľadajú to, čo je pre nich užitočné, netúžia po ničom, čo by neželali aj ostatným ľuďom, a preto sú spravodliví, verní a čestní. Málokto však žije podľa rozumu, väčšinou si ľudia závidia a sú si na ťarchu, lenže človek nemôže žiť sám.
Každý nevyhnutne podľa zákonov svojej prirodzenosti túži po tom, čo pokladá za dobré a zavrhuje to, čo pokladá za zlé.
Konať cnostne je konať pod vedením rozumu, žiť, zachovávať svoje bytie a to na základe toho, čo vyhľadávame, čo je pre nás užitočné.
Na základe rozumu sa usilujeme chápať, usilujeme sa o poznanie. Za užitočné pokladáme iba to, čo vedie k poznaniu.
Žádné komentáře:
Okomentovat