V rámci uskutočňovania skupinovej morálky je možné rozlišovať medzi konaním, ktoré je dobrovoľné v plnom súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z mravných noriem a hodnôt a na druhej strane môžeme vyčleniť konanie, ktorého súlad s požiadavkami je viac či menej vynútený.
Mravná sloboda jednotlivca sa prejavuje v možnosti slobodne si voliť mravné ciele a prostriedky na ich uskutočnenie bez toho, aby bol bezprostredne viazaný platnými mravnými normami v danej sociálnej komunite, či spoločnosti.
Podstatným momentom pre zaradenie sa mravného subjektu do určitého typu morálky sú jeho charakterové vlastnosti a vôľové schopnosti. Dôležitú úlohu v tomto procese sebaurčenia M.S. zohrávajú aj vonkajšie sociálnej faktory ako napr. sociálne prostredie, kultúrne vplyvy komunity, etnika, národa, či spoločnosti, historické tradície atď. Takisto podstatným faktorom formovania M.S. môže byť aj výchova a vzdelanie, ktoré však nemusia zohrať rozhodujúcu úlohu v konečnom procese mravného zaradenia sa subjektu.
V zásade možno vyčleniť individuálne a sociálne M.S.
IMS – je každý jednotlivec, ktorý je schopný rozoznať a pochopiť mravné normy a hodnoty, ktoré sú platné a fungujúce v soc. komunite, ktorej je členom. Teda nie každá ľudská bytosť môže byt M.S.
SMS – do ich rámca nemôžme zahrnúť všetky druhy soc. komunít a soc. inštitúcií. Vyplýva to z toho, že pod morálkou rozumieme aktuálny stav mravného vedomia a mravných vzťahov, ako aj mravné ideály, ktoré sú výsledkom dobrovoľnej a vedomej aktivity M.S., ktoré nesú aj morálnu zodpovednosť za svoje konanie.
Žádné komentáře:
Okomentovat