Princípy morálky vyzýval hľadať v podstate človeka. Podľa jeho názoru charakteristika ľudskej podstaty spočíva v úsilí o sebaobranu, ktorá je prvou a jedinou cnosťou. Úžitok a výhoda tvoria podľa neho hybnú silu ľudského konania. Spravodlivé je podľa neho to, čo je nevyhnutné k podpore a zväčšeniu výhody svojho postavenia. Cudzí záujem jednotlivec obhajuje do takej miery, v akej to zodpovedá jeho záujmu. Dobro je v jeho chápaní totožné s úžitkom jednotlivca a zlo je to, čo bráni dosiahnutiu osobného úžitku.
Úloha etiky spočíva podľa neho v tom, aby pomohla človeku zbaviť sa otroctva voči afektom, ktoré mu bránia konať podľa zákonov svojej prirodzenosti, bránia mu realizovať v plnej miere úsilie o sebaobranu.
Podľa Spinozovho názoru morálna hodnota činov závisí od toho, do akej miery sú postavené ma rozume, na správnom poznaní sveta, do akej miery sú oslobodené spod vplyvu pasívnych afektov. Rozum neručí nič, čo je zamerané proti prirodzenosti, ale požaduje od jednotlivca, aby mal rád seba , usiloval sa o svoj úžitok a sebaobranu. Tento egoizmus je podľa Spinozu morálny len ako rozumný egoizmus. Rast poznávajúcich schopností človeka, jeho schopnosť pohybovať sa od nižších stupňov poznania k vyšším sa javí ako proces morálneho zdokonaľovania. V Spinozovej etike poznanie je najvyššou cnosťou a konečným mravným cieľom. V rámci poznania najvyššou mravnou hodnotou je intuícia.
Žádné komentáře:
Okomentovat