25. Koncepcia spravodlivosti J.S. Milla

Počas celého vývoja teoretického myslenia jedna z najväčších prekážok prijatia učenia, v ktorom úžitok alebo šťastie je kritériom správneho a nesprávneho, bola odvodená z myšlienky spravodlivosti. Mnohí myslitelia sa snažili ukázať, že spravodlivé musí mať existenciu v prírode ako niečo absolútne, druhovo odlišné od každého druhu účelného. Na prvom mieste je za nespravodlivosť považované zbaviť kohokoľvek osobnej slobody, jeho vlastníctva, akejkoľvek inej veci, ktorá mu patrí podľa zákona. Je spravodlivé rešpektovať a nespravodlivé porušovať zákonné práva akéhokoľvek subjektu. Druhý prípad nespravodlivosti spočíva v braní (odopieraní) akejkoľvek osobe niečoho, na čo má morálne právo. Je univerzálne považovať za spravodlivé, že každá osoba má získať to, čo si zaslúži a za nespravodlivé, že by získala dobro, podstúpila by zlo, ktoré by si nezaslúžila. Osoba si zaslúži dobro, ak robí správne a zlo, ak robí nesprávne. To znamená zaslúžiť si dobro od tých, ktorým robí / urobila dobro a zlo od tých, ktorým robí / urobila zlo. Nariadenie o vrátení dobra za zlo nikdy nebolo považované za prípad uskutočnenia spravodlivosti, ale ako také, v ktorom je upustené od požiadavky spravodlivosti kvôli iným ohľadom. Je nepopierateľne nespravodlivé zradiť niekoho akýmkoľvek spôsobom, porušiť záväzok, ktorý bol buď vyjadrený (implikovaný), nesplniť očakávania, ktoré vznikli na základe nášho správania, aspoň vtedy, keď sme podnietili tie očakávania vedome a dobrovoľne.