Humánnosť a dôstojnosť vlastne tvoria podstatu obsahu mravného dobra, sú najvyššími hodnotami, o ktoré sa má človek svojím konaním usilovať. Tieto hodnoty sú operacionalizované cez princíp pozitívnych sociálnych dôsledkov. Za morálne konanie potom možno považovať a také konanie, ktoré svojimi dôsledkami prispieva k dôstojnosti a humánnosti jedného alebo niekoľkých mravných subjektov, pokiaľ tým nepoškodzuje morálne oprávnené práva a záujmy ostatných zúčastnených nevinných mravných subjektov.
Uskutočňovanie humánnosti a dôstojnosti v konaní mravného subjektu je realizáciou práva nevinného človeka na dôstojný život. Abstraktné morálne dobro je konkretizovanie predovšetkým cez hodnotu dôstojnosti človeka a cez princípy humánnosti, ktoré sú opätovne vyjadrením vyššieho stupňa konkrétnosti. Morálne právo obsahuje v sebe ideu morálnej hodnoty , ktorá má byť uskutočnená. Dôstojnosť a humánnosť sú zase operacionalizované cez princípy PSD, ktorý je nimi zároveň limitovaný. Humánnosť a dôstojnosť sú vlastne zovšeobecneným vyjadrením práv, ktoré zase vyjadrujú úsilie o ochranu či uspokojovanie základných morálnych hodnôt života jednotlivca a ľudstva ako celku. Morálne práva kokretizujú dôstojnosť človeka.
Žádné komentáře:
Okomentovat