Ekologický humanizmus

Ekologický humanizmus – ako súčasť ekofilozofie znamená návrat k pohľadu, v ktorom filozofia človeka a prírody sú vzájomnými aspektmi.
Tvrdí že:
1. nastávajúci vek treba chápať ako vek správcovstva (nie sme tu na to, aby sme vládli)
2. svet treba chápať ako svätyňu
3. poznanie treba chápať ako sprostredkovateľa medzi nami a tvorivými silami
Ekologickú osobu – možno tiež definovať ako zväzok senzitivít, ktoré sú v procese neustáleho zušľachťovania. Čím je sféra našich senzitivít širšia, o to bohatší život prežívame a o to bohatšia je realita okolo nás. Ekologická osoba akceptuje fakt, že ľudské hodnoty nie sú dané od boha a tiež nie sú vystavené ľudskému vrtochu. Hodnoty sú vyjadrenými a objasnenými formami vedomia. Ekologická osoba je výtvorom evolúcie, ktorá prebieha večne. Sme iba jednou z foriem života. Ekologická osoba – je bytosť, ktorá si uvedomuje, že trvalými riešeniami nemôžu byť okamžité riešenia. Prvou vecou, ktorú je potrebné urobiť je vnútorná rekonštrukcia – aby sme dosiahli určitú múdrosť.