Nebezpečné sú aj jemnejšie formulácie etiky dobier, kde ide o dosiahnutie osobného šťastia (hedonizmus a egoizmus); všeobecného blahobytu (hrozí tu vykorysťovanie iných), alebo najvyššieho dobra (hrozí tu náboženské skutkárstvo). Etika dobier je prístupná len vtedy, ak sa neoddelí od etiky humánnych hodnôt. Vtedy sa etika dobier môže pozitívne zmeniť na vlastenectvo, záujem o sociálne orientovanú ekonomiku, o humanizáciu civilizácie, o ekumenizmus (zjednotenie náboženstiev)
Humanizovaná teleológia – teleológia hodnôt:
– teória spravodlivosti J. Rawlsa – základná je hodnota spravodlivosti – nevýhoda je, že nie je vždy jasné, čo sa pod spravodlivosťou myslí
– etika sociálnych dôsledkov – etika zodpovednosti alebo konzekvencializmu – Max Weber
– existencialistická etika Sartra – „Konaj vždy tak, aby si v čo najvyššej miere zostal slobodný“
– etika J. Flechtera – „Vdanej situácii nech sa každý rozhodne tak, aby splnil príkaz lásky k blížnemu“
Humanizovaná deontológia v etike – Na deontológii (etike povinnosti) je pozitívne, že dáva konkrétne smernice ako sa má človek morálne zachovať. Negatívne je, že chápe deontológiu kŕčovite a prikázanie chce aplikovať bez ohľadu na situáciu. Niekedy totiž láska vyžaduje odkloniť sa od prikázaného a ak sa neodkloníme, práve vtedy budeme konať nemorálne.
Deontologický princíp je najpraktickejší pre určenie mravného konania. Praktická etika má mať deontologický základ, deontológia však musí byť zbavená strnulosti.
Žádné komentáře:
Okomentovat