O mnohých veciach sa dá hovoriť, či je to dobré alebo zlé. Podľa autorov, jedny môžu byť dobré samy o sebe – vnútorné hodnoty (intrinsic), iné len ako prostriedok dosiahnutia niečoho – vonkajšie hodnoty (extrinsic).
Je tu však rozdiel medzi pojmami dobrý a dobrý, a preto treba poukázať na rozdiel medzi morálnym dobrom, či zlom a non-morálnymi charakteristikami.
Aristoteles – Podľa Aristotela je dobro to, k čomu všetko smeruje. Najvyššie dobro jednotlivca je totožné s najvyšším dobrom štátu, dobro štátu je však väčšie a dokonalejšie. Za najvyššie dobro Aristoteles pokladá blaženosť. Byť blaženým znamená to isté ako dobré žiť a dobre konať. Za dokonalejšie označujeme dobro, ktoré je samo pre seba hodné úsilia. Najdokonalejšie dobro si vždy volíme samo pre seba a nikdy nie pre akýsi účel.
Kant – dobrom rozumie nevyhnutný predmet schopnosti žiadostivosti. To, čo nazývame dobrým, musí byť podľa každého rozumného človeka predmetom schopnosti žiadať. D sa vzťahuje na konanie, nie na veci. D sa nesmie určiť pred morálnym zákonom, ale iba po ňom a ním. Teda nie pojem dobra ako predmetu určuje morálny zákon, ale až zákon určuje a umožňuje pojem dobra.
Spinoza - rozumie dobrom to, o čom s istotou vieme, že je prostriedkom, aby sme sa viac priblížili k vzoru ľudskej prirodzenosti, ktorý sme si stanovili. Dobrom je každý druh radosti a všetko, čo k radosti vedie a najmä to, čo uspokojuje našu túžbu, nech je akákoľvek. Najvyššie dobro je spoločné všetkým tým, ktorí idú cestou cnosti, a všetci sa môžu z neho tešiť rovnako.
Žádné komentáře:
Okomentovat