- pojmu morálnosť nepatrí len hľadisko povinnosti ale aj účelnosti /hľadisko účelu konania/ .
- ak existuje čistá motivácia existuje aj čistý účel – niečo, čo nie je len prostriedkom ,účelom o sebe
- iba ľudská osoba spĺňa nároky čistého účelu –chápaná ako prostriedok -Kant
- v ľudskej osobe sa rozum stáva momentom zákonodarstva, naxádza sa v situácii transcendentálnej diferencie – gr. autonómos – sebe zákonom, snaha byť slobodný, byť sám sebou .Rozum je v človeku zákonodarný moment.
- Ľudská osoba je účel sama o sebe ,rozhoduje , má povinnosti. Keď je účel čistý -praxe aj ľudská osoba je.
- S Kantom sa zvyšuje aj miera ľudskej autonómie, v civilizácii je prítomné chápanie autonómie. Sila ľudskej autonómie -sebazákonodarstvo –snaha byť sám sebou, autonómny
- KI by sa z hľadiska účelnosti dal preformulovať: „konaj tak, aby si používal svoju ľudskosť ako v svojej osobe tak v osobe každého druhého vždy zároveň ako účel a nielen ako prostriedok“
- Pokiaľ účely o sebe, pri sebe -Regulatívna idea mravnej pospolitost z hľadiska povinnosti- Konaj tak aby maxima tvojej vôle obecne.... .Osoby žijú pri sebe z účelu – spravodlivosť –pokiaľ je každá ľudská osoba autonómna potom je dôležitá idea spravodlivosti
- Idea ľudskej slobody – týka sa transcendentálnej diferencie – existujú tri druhy ľudskej slobody:
Žádné komentáře:
Okomentovat