Podľa Kanta „ Čin je správny alebo nesprávny podľa toho či je

Podľa Kanta „ Čin je správny alebo nesprávny podľa toho či je v súlade alebo v proti klade k povinnosti, bez ohľadu na obsah alebo pôvod, ktorý má povinnosť. Čin protikladný povinnosti je hriech. Len mravný zákon je sám osebe motív, .. a ten, kto ho urobí svojou maximou, je morálne dobrý.“
Na základe toho Kant dospel k záveru, že potom človek, ktorý konal na základe iných motívov,... hoci by uskutočňoval len dobré skutky, je vždy zlý človek“
Akceptácia apriórneho morálneho zákona je východiskový motív konania a konanie morálnej povinnosti vyplýva z tohto zákona. Dôsledky nemôžu byť motívom morálneho konania či kritériom posudzovania morálnosti konania . Kant odmieta vôbec možnosť akýchkoľvek úvah o dôsledkoch. Mravnosť je jednoznačne založená na konaní v súlade s mravným zákonom a na základe mravného zákona. Ide teda o konanie mravnej povinnosti vyplývajúcej z kategorického imperatívu. Motív konania vyplývajúci z mravného zákona je jednoznačne primárny.
Podľa Kanta konanie, ktoré je uskutočňované v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z mravnej povinnosti je dobré bez ohľadu na jeho dôsledky. Len v prípade iného druhu konania, ktoré nie je založené na uskutočňovaní mravnej povinnosti, ale len zákonnej povinnosti alebo dokonca v prípade konania v rozpore s akoukoľvek povinnosťou, je možné uvažovať o zohľadňovaní dôsledkov. V žiadnom prípade však podľa Kanta dôsledky nie sú kritériom morálnosti konania ani nevyjadrujú morálnu hodnotu rozumnej bytosti.