Spinoza zastával názor, že mravnosť je určitou podmienku osobnosti, že je to súčasť podstaty človeka.
Podľa neho v prírode niet ani dobra ani zla, pretože to nie sú prírodné vlastnosti, ale situácie človeka, spôsoby vysvetlenia prírody. Podľa jeho názoru absolútne dobro a absolútne zlo neexistujú. Spinozov etický relativizmus je zameraný proti teologickému dogmatizmu a proti náboženskej ideológii. Spinoza dáva ľudskému správaniu samostatný etický význam.
Pokiaľ ide o dobro a zlo, ak ich chápeme samy o sebe, nie sú nič iné než mody (spôsoby) myslenia alebo pojmy, ktoré si tvoríme tým, že veci navzájom porovnávame. Jedna a tá istá vec môže byť totiž v istom čase dobrá i zlá, i indeferentná (bezvýznamný, neodlíšiteľný).
Dobro je v jeho chápaní totožné s úžitkom jednotlivca a zlo je to, čo bráni dosiahnutiu osobného úžitku.
DOBRO - rozumie každý druh radosti, všetko, čo k radosti vedie a najmä to, čo uspokojuje našu túžbu, nech je akákoľvek. Dobrým nazývame to, po čom túžime. Dobrom rozumie to, o čom s istotou vieme, že je prostriedkom, aby sme sa viac a viac priblížili k vzoru ľudskej prirodzenosti, ktorý sme si stanovili. Dobrom je to, o čom s istotou vieme, že je nám užitočné.
Najvyšším dobrom – je navyššie dobro pre tých, ktorí idú cestou cnosti, a t.j. poznať BOHA. Konať cnostne znamená konať podľa rozumu, z toho vyplýva, že najvyššie dobro človeka je spoločné všetkým, a všetci sa môžu z neho tešiť rovnako. Dobro, po ktorom túži každý , kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľudďom.
Žádné komentáře:
Okomentovat