Tomáš – špeciálna účasť – lex naturalis má istý vzťah k obecnej účasti,/nemá presné dané hranice/ rozum ako svedomie má na základe prirodzenýx a obecnýx sklonov alebo existenciálnyx cieľov posúdiť, čo je pre človeka dobré a čo je zlé
- človek má existenciálne sklony - k nutnosti rozumu patrí to, že xce poznávať; snaha človeka konať dobro
- poriadok prirodzených. sklonov je vztiahnutý k poriadku prirodzeného zákona -
- 1.rovina úsilie zachovať seba samého
- 2.zachovanie druhu/rodina/
- 3.rovina špecifická ľudská -žiť v spoločnosti ,kultúre.
- Prvé dve majú predhumánný základ, 3 v človeku –má humánny základ- uskutočňuje sa ľudským, spôsobom.
- idea transcendentálnej slobody /Kant a tom/ -idea transcendentálnej slobody uchopenej cez chápanie transcendentálnosti. človek žije v transcendentalite
- Tomáš vs. Kant – otázka univerzalizácie – Kant xápe v prvom rade vzájomné uznávanie osobnej autonómie – formálne hľadanie distributívnej spravodlivosti
- u Toma je v popredí predstava ľudského dobra, Tomáš je v istom zmysle antropologickejší, u Kanta je v popredí záujem hľadania povinnosti
- o morálke sa dá hovoriť tam, kde nie je poriadok nutnosti, človek je podriadený sklonom, pudom – keď ix napĺňa sú dobrom – predhumánne dobro, keď sa sklony začnú premýšľať v oblasti rozumuje to úvaha morálna
Žádné komentáře:
Okomentovat