Moore rozlišoval medzi tým, čo je dobré samo o sebe a tým, čo je dobré ako prostriedok. Položil tým základy pre axiologické rozlíšenie vonkajšej a vnútornej hodnoty.
Moore uvažuje o kritériu správneho a nesprávneho konania iba v súvislosti s úmyselným konaním. Dôležitý je konkrétny akt vôle. Celkové množstvo príjemného a bolesti je rozhodujúce pre určenie toho, čo je správne alebo nesprávne.
Povinnosťou každého je uskutočniť za daných okolností také konanie spomedzi všetkých konaní, ktorého celkové dôsledky budú mať najvyššiu vnútornú hodnotu.
Príjemné a bolesť sú len jedným z množstva dôsledkov, ktoré vyplývajú z nášho konania. Čo je nesprávne, to by sme nemali vykonať a je našou povinnosťou to nevykonať. Hlavným kritériom pre posudzovanie celkových dôsledkov je množstvo príjemného, ktoré je v nich obsiahnuté. Žiadny dôsledok alebo skupina dôsledkov nemôže byť vnútorne lepšia ako iné, pokiaľ neobsahuje viac príjemného.
Žádné komentáře:
Okomentovat