Podľa Taylora – je morálka všeobecné pomenovanie pre morálne súdy, normy a pravidlá správania – nezahŕňa len aktuálne veci, ale aj ideálne
W.K. Frankena – opisuje morálku ako sociálnu záležitosť, pretože existuje pred jednotlivcom tak ako jazyk, či štát. Jednotlivec nie je sociálny len z hľadiska bytia ale aj z hľadiska sankcií a funkcií.
Podľa Ch.H. Whitelyho – definícia morálky nemá byť hodnotená, či je správna alebo nesprávna, ale či je situačná či nesituačná. Existujú 2 spôsoby definície M.: 1. morálka komunity; 2. morálka z pohľadu subjektu
J. Vajda – M. je označenie spoločenského javu, predstavuje ľudské vzťahy aj ľudské vedomie, či činnosť z aspektu dobra a zla. M. je regulátor ľudského právania. Má vždy vychádzať z hierarchie hodnôt.
Pre Rawlsovu koncepciu spravodlivosti je typické, že právo a spravodlivosť sú nadradené morálnemu dobru. Vo svojej práci „Teória spravodlivosti“ vyčlenil tri typy morálky:
1. Morálka autorít, ktorú vzťahuje na vek dieťaťa, týka sa detí a ich podriadenosti voči príkazom rodičov ako morálnym normám a pravidlám, ktoré treba rešpektovať.
2. Skupinová morálka je založená na rešpektovaní morálnych pravidiel zdravého rozumu, ktoré sú prispôsobené špecifickému postaveniu určitého jednotlivca.
3. Morálka princípov je najvyšším stupňom vývoja morálky, jej základným východiskom je zmysle pre právo a spravodlivosť.
Žádné komentáře:
Okomentovat