Spravodlivosť znamená súlad konania M.S. s platnými a akceptovanými mravnými hodnotami v ľudskej spoločnosti, prípadne v určitej sociálnej komunite. Spravodlivosť je tu vzťahovaná k hodnotám a nie princípom, pretože princípy v určitom zmysle môžu byť aj deformovaným vyjadrením mravných hodnôt.
Za spravodlivé je považované také konanie, ktoré rešpektuje a potvrdzuje základné mravné hodnoty platné v ľudskej spoločnosti. Základnou podmienkou spravodlivosti je to, že nesmie popierať žiadnu zo základných mravných hodnôt, t.j. nesmie byť v rozpore so žiadnou z týchto hodnôt. Spravodlivosť je určujúcim momentom dobra. Dobro môže byť dosiahnuté a založené len na spravodlivosti, inak dobro nie je možné. Aj konanie, ktoré nie je spravodlivé, môžeme považovať za správne, pretože prináša prevahu pozitívnych dôsledkov, nad negatívnymi. V tejto súvislosti nie je potrebné uvažovať o nespravodlivom konaní. Je vhodnejšie použiť pojem nie-spravodlivé konanie. Pri nesprávnom a nemorálnom konaní môžeme hovoriť o nespravoslivosti, a to z toho dôvodu, že bez ohľadu na motívy prináša negatívne dôsledky. Aj tu je potrebné rozlišovať, či ide o úmyselné alebo neúmyselné nespravodlivé konanie, ale v podstate je to nespravodlivé konanie.
Žádné komentáře:
Okomentovat