2. aktívny typ – hľadá, či to, čo je vo všeobecnosti pokladané za dobro je dobrom naozaj.
Vychádza zo schopnosti morálneho uvažovania M.S. ale na rozdiel od Hara sa pri svojej typologizácii neobmedzuje len na túto schopnosť. V konečnom dôsledku M.S. dvoch rozličných typov sú mravne rovnocenné z hľadiska východiskových predpokladov. O ich mravnej hodnote v konkrétnych situáciách rozhoduje konanie a predovšetkým dôsledky vyplývajúce z ich konania.
6. Psychologický a etický egoizmus
Problém vzťahu jednotlivca k určitej sociálnej komunite v sebe obsahuje aj aspekt vzťahu k jej členom.
Podľa Lillieho môžeme v tejto súvislosti uvažovať o prejavoch egoizmu, altruizmu a univerzalizmu.
V rámci egoizmu môžeme uvažovať o dvoch druhoch egoizmu, t.j. o psychologickom a etickom egoizme. Podľa psychologického egoizmu každý z nás sa chce mať dobre. Na druhej strane etický egoizmus tvrdí, že všetci ľudia majú právo byť egoistami. Rozdiel medzi psychologickým a etickým egoizmom spočíva v tom, že podľa psychologického egoizmu všetci ľudia sú, alebo dokonca musia byť egoistami.
Univerzalizmus – tvrdí, že morálnou povinnosťou jednotlivca je usilovať o dobro komunity ako celku, čiže usilovať sa o dobro svoje ale aj dobro iných. Ide tu o určitú kombináciu egoizmu a altruizmu.
Žádné komentáře:
Okomentovat