Rozum človeka podľa Kanta „diktuje“ človeku správať sa tak, aby svojim správaním prispieval a smeroval k najvyššiemu dobru. Rozum nám káže konať dobro pre dobro samé. Všetci ľudia podľa Kanta majú „praktický rozum“, t.j. schopnosť rozumu, podľa ktorej vždy vieme, čo je morálne správne a čo nesprávne. Táto schopnosť je vrodená a tak majú všetci prístup k univerzálnemu mravnému zákonu, ktorý vystupuje v človeku ako bezpodmienečná platná požiadavka, ktorá predpisuje každému človeku ako má zamerať svoju vôľu, aby sa z nej zrodilo mravné konanie. Mravný zákon formuluje ako Kategorický imperatív „Konaj tak aby maxima tvojej vôle mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva“.
KI je založený na úcte k človeku a na viere v človeka ako bytosti, ktorá je obdarená rozumom a slobodnou vôľou.
Pojem dobra a zla sa nesmie určiť pred morálnym zákonom, ale iba po ňom a ním. Morálny zákon určuje a umožňuje pojem dobra. Mravný zákon je sám o sebe dobrý a ten, kto ho urobí svojou maximou je morálne dobrý. Človek, ktorý by konal na základe iných motívov, hoci by uskutočňoval dobré skutky, je vždy zlý človek.
Žádné komentáře:
Okomentovat