Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

23. Aristotelova koncepcia spravodlivosti

Aristoteles odmieta abstraktnú spravodlivosť a trvá na tom, že spravodlivosť sa musí prejavovať vo vzťahu k človeku, občanovi. U Aristotela možno hovoriť o všeobecnej spravodlivosti, ktorá je zároveň vyjadrením najdokonalejšej cnosti a ktorá je zároveň bezprostredným použitím dokonalej cnosti, ďalej možno hovoriť o čiastočnej spravodlivosti. Podobne existuje aj všeobecná nespravodlivosť , ktorá sa realizuje na úkor druhého človeka. Čiastočná nespravodlivosť je prejavom určitej necnosti, ale nemusí byť realizovaná na úkor druhého človeka, napr. v prípade zbabelosti.
U Aristotela možno v rámci čiastočnej spravodlivosti ešte uvažovať o dvoch rovinách , a to o rozdeľovacej a vyrovnávacej spravodlivosti. Rozdeľovacia spravodlivosť je princípom vzťahov medzi usporiadaným štátom a jeho občanom, zatiaľ čo vyrovnávacia spravodlivosť je princípom, ktorý upravuje vzťahy medzi občanmi navzájom. Keďže Aristoteles sa vyjadril, že zákon a právo sú vyjadrením stredu medzi všeobecnou spravodlivosťou a nespravodlivosťou, možno konštatovať, že zákon a právo sú vyjadrením čiastočnej spravodlivosti. Na základe toho je pochopiteľné Aristotelovo konštatovanie, že všetko zákonité je v určitom zmysle spravodlivé.
Možno konštatovať, že primárnym cieľom je spoločenský záujem sprostredkovaný konaním jednotlivého občana. Latentným kritériom spravodlivosti je individuálny záujem občana. Aristoteles uvažuje v súvislosti o spravodlivosti len o slobodnom občanovi, zatiaľ čo etika soc. dôsledkov ( ESD ) vychádza z práv a dôstojnosti každého občana. Zatiaľ čo u Aristotela cieľom spravodlivého konania je blaho občianskeho spoločenstva, v ESD cieľom spravodlivého konania je dobro jednotlivca, ktoré sprostredkovanie prispieva aj k dobru spoločnosti.
Možno konštatovať, že cieľom a kritériom spravodlivosti podľa Aristotela je spoločenský záujem, ktorého predpokladom realizácie je individuálny záujem občana správne vyjadrujúci spoločenský záujem, t.j. konanie občana v súlade so zákonom. Z toho dôvodu Aristoteles venuje najväčšiu pozornosť v čiastočnej spravodlivosti práve vyrovnávacej spravodlivosti.

Žádné komentáře:

Okomentovat