1. Systém , ktorý skúmal náklonnosti bol Platonov- vnutorne sa zameriava na dobro priamo, nie chce ale aj odmieta.
2. zaklada na naklonnosti duše =vášne duše /súvisi s vyššimi schopnosťami duše/ - dychtivosťa vznetlivosť. Zamerana na dobro nepriamo , priamo chce aj nechce.
Cnosť v klasickej etike – stredovekej – je získaný habitus Tomáš Akvinsky hovorí o synderezis ako o vliatom habituse a nie je vysledkom.
Cnosti získané, zvyky habitus.
Opak cnosti – zdatnosti je necnosť .
Sú dve antropologické perspektívy uvažovania o človeku:
- čistý rozum praktický rozum
- náklonnosť
Perspektíva je celostná a uvažuje o konaní človeka , je tu jednota rozumových a zmyslových častí. ( personálne konanie vplýva ako celok na život/ na základe toho sa dá lepšie pochopiť miesto zdatnosti. Človek nie je čisto racionálna bytosť.
Klasická filozofia hovorí o cnostiach tak, že do popredia sa dostáva otázka klasifikácie cnosti. /vlastné klasifikácie filozofie/. V cnostiach je osobná dokonalosť a vzniká architektúra cnosti. Autory sa ju snažili vytvoriť ako prepojenie a súvislosti.
Žádné komentáře:
Okomentovat