Ľudské konanie posudzujeme:
-podľa dôvodov, pravidiel- formálne
- následku –maximalizácia dobra a minimalizácia zla
Človek kombinuje oba tieto prístupy. Posudzuje podľa apriórneho morálneho presvedčenia, dôsledku.
Ulitaristická voľba –prežívania, -vyplýva z obecného ľudského pocitu radosti z konania dobra/ Radosť z maximalizácie dobra/
Voľba v formálnej etike – tu je zdroj voľby pocit správnosti, vedomie správnosti a nie teoretická konštrukcia./akademická/
Preciťovanie morálnosti vo zväzku ľudí/ medzi ľuďmi/ je súčasť skúsenosti ľudí.
Keď je niečo záväzné u nás tak aj u druhých ľudí – univerzálny princíp.
Toto vedomie sa odvoláva na vedomie poriadku vo svete/má osnovu/ nie je ľahko objaviteľná. Morálne záväzky zaväzujú obecne. Poriadok sme schopný odčítať rozumom. Toto presvedčenie nie je tak jasné v skutočnosti.
Rorti tvrdí nie je vedomie racionálnej osnovy sveta.
Formálny záväzok , že človek by mal istým spôsobom konať./ niečo by som mal, nie je to všetko vecou vynachádzania/. Človek žije s pocitom nutnosti konať dobro. Ako človek dobro uchopuje – to, čo chceme.
Formálna etika o dobre vôle, dobré aj vtedy ak by protirečilo svetu.
Vôľa podmienky dobra stanovuje formálne. Nemôžu sa vzťahovať k svetu. Dobro by malo byť v súlade s morálnym záväzkom. Formálna etika je formálnou v tom zmysle, že oddeliť správne konanie od formálneho sveta, ktorý neposkytuje radosť.
Žádné komentáře:
Okomentovat