Za začiatok a koniec šťastného života Epikuros považuje príjemnosť , v ktorej vidí kritérium blaženosti.
Príjemnosť sú predovšetkým telesné a duševné slasti. Duševné slasti považuje za dôležitejšie ako telesné. Príjemnosť tiež vymedzuje ako neexistenciu bolesti či utrpenia. Príjemnosť teda charakterizuje ako neexistenciu telesného utrpenia duševného nepokoja. Je to hedonistické chápanie toho, čo je dobro, čo je hodnotné.
Epikuros delil príjemné na tri druhy :
prirodzené a nevyhnutné, napr. jedenia a pitie, čiže uspokojovanie prirodzenej potreby jedla
prirodzené, ale nie nevyhnutné
nie prirodzené a nie nevyhnutné
Podľa jeho názoru pre šťastný život postačuje prvý druh príjemnosti.
Jeho hedonizmus ( hedoné – rozkoš ) bol umiernený, lebo k zmyslu života sa síce dostávame prostredníctvom telesných a duševných slastí, ale pokoj duše dosahujeme jedine filozofovaním a rozumovým uvažovaním.
Význam filozofie videl Epikuros v tom, že človeka oslobodzuje od strachu pred smrťou, ktorá je celkom prirodzená.
Žádné komentáře:
Okomentovat