Princíp spravodlivosti je objektom spoločenskej zmluvy, či sociálneho kontraktu (je použitý k hodnoteniu úspechov, bremien a inštitúcií, ktoré ich uskutočňujú). Spravodlivosť má byť riešením problému, ktorý vznikol v spoločnosti. Spoločnosť je kooperatívna spolupráca medzi slobodnými a rovnocennými osobami v ich vzájomný prospech, či výhodu. Kooperácia robí život lepším pre každého, pretože vzrastá množstvo primárneho dobra (práva, slobody, moc, príležitosti, blaho atď.)
Spoločnosť podľa Rawlsa je charakterizovaná aj konfliktom, pretože nie všetci súhlasia s distribúciou dobra a mnohí nesúhlasia ani s koncepciou dobra. Vychádza z predpokladu identifikovať akceptovateľnú teóriu spravodlivosti a to pýtaním sa, ktoré princípy by mohli byť rozumné pre členov spoločnosti aby s tým súhlasili a aby princípy mohli byť férové. Na základe toho nazýva spravodlivosť ako férovosť. Navrhuje vychádzať z „pôvodnej situácie“ t.j. že princíp spravodlivosti je volený samotnými členmi spoločnosti, ktorí sú zahalení „závojom nevedomosti“, t.j. nedisponujú nijakými informáciami o svojich konkrétnych potrebách, cieľoch a záujmoch a o svojom príslušnom sociálnom postavení. V takejto situácii môžeme hovoriť iba o hypotetickej dohode, kde sú v podmienkach nestrannosti súhlasne prijímané iba egalitárne predstavy. Pôvodná situácia je určená reprezentovať autonómiu občanov v demokracii a koncepcia spravodlivosti má byť jej ideál.
Rawlsova koncepcia spravodlivosti obsahuje 2 princípy:
1. každá osoba má rovnaké práva
2. sociálna a ekonomická nerovnosť je výsledkom toho, že ony sú:
a) pripojené k úradom (otvoreným všetkým) za podmienok čestnej rovnosti príležitostí
b) k najväčšiemu prospechu najmenej zvýhodnených
Žádné komentáře:
Okomentovat