V poňatí klasickej etiky je cnosť - získaný habitus (celkový charakter), ktorý kvalifikuje k určitým spôsobom činnosti. Mravná cnosť je získaný habitus, ktorý kvalifikuje k dobrému konaniu podľa rozumu. Opakom cnosti je neresť – je to habitus, na základe ktorého robíme zlé, rozumu odporujúce jednania.
Pojem cnosti pred nami otvára perspektívu morálneho spôsobu života, v ktorom ide o celý život človeka. Nejde len o to, aby sme konali dobre v jednotlivých skutkoch, ale aby sme sa sami stali dobrými a viedli dobrý život.
Platón – Platónova teória cností sa stala základom pre celú tradíciu etiky cností.
Rozlišuje 3 základné, pre prax relevantné sily (časti duše) človeka: Rozum, vznetlivosť a dychtivosť. Teória základných cností stojí na tomto základe. Ide o to, aby rozum dosiahol múdrosť, vládol nad agresívne vznetlivou i nad dychtivou stránkou zmyslovosti a jednu viedol ku statočnosti a druhú k umiernenosti. Ak koná každá duševná sila pod vplyvom rozumu, to čo jej náleží, je človek v sebe spravodlivý a cnostný.
Žádné komentáře:
Okomentovat