V diele „Metafyzika“ nachádzame tri vymädzenia (chápania) filozofie:
1. Aristoteles chápal filozofiu ako zvláštnu súčasť ľudskej schopnosti poznávať. Filozofiu chápal ako náuku o príčinách a počiatkoch bytia. Pre toto vymädzenie použil termín „sofia“.
2. Filozofiu chápal ako vedu o najvyššom a najdokonalejšom súcne. Týmto súcnom je Boh. Keď Aristoteles hovoril o súcne, používal termín prvá filozofia (protefilosofia) alebo teológia (náuka o bohu). / Druhou filozofiou je fyzika (náuka o prírode)./
3. Filozofiu Aristoteles chápe aj, a najmä, ako „náuku o súcne ako súcne a všetkom, čo k nemu patrí“. Toto chápanie filozofie sa kryje s ontológiou alebo s metafyzikou.
Aristotelova kritika Platóna.
Aristoteles navštevoval Platónovu Akadémiu dvadsať rokov. Napriek tomu bol jeho vzťah k Platónovi kritický. Kritizoval najmä Platónovu teóriu ideí. Kritiku Platóna nachádzame koncentrovane vyjadrenú v 13. knihe „Metafyziky“. Aristoteles odmieta Platónove učenie o ideách ako samostatnom bytí. Podľa Aristotela by sa idey nemali izolovať od zmyslovo vnímateľných vecí. Obsah ideí nie je podľa Aristotela niečím úplne odlišným od zmyslovo vnímateľných vecí. Idey nemôžu vytvárať svet osebe, ako si to predstavuje Platón.
Žádné komentáře:
Okomentovat