Svojím činným postojom ku skutočnosti, ako aj nekompromisným realizmom uplatňovaným v jeho reflexiách skutočnosti (vrátane, či najmä aktuálnej politickej skutočnosti) môže byť Machiavelli pre nás zaujímavým aj dnes, t.j. s odstupom času. Napokon : aký iný, keď nie ideovo aj prakticky činný vzťah človeka ku skutočnosti môže reálne prispieť k permanentnej tvorbe (i sebatvorbe) ľudského života a aká iná, keď nie politická skutočnosť, môže tento proces ovplyvňovať tak osudovým spôsobom?
Z tohoto hľadiska môžno konštatovať, že Machiavelliho dielo – implikujúce aj nami sledované názory na morálku – rozhodne nepatrí len minulosti. Machiavelli nastavuje zrkadlo aj našej – mravne ambivalentnej – politickej prítomnosti a nie je vylúčené, že bude tomu tak aj v budúcnosti, lebo kým bude politika politikou, bude sa musieť vyrovnávať nielen s mocou, ale aj s morálkou, ktorá k politike patrí nezávisle na tom, či Machiavelliho názory rešpektujeme alebo ich odmietame.
Poznámky
1 Ako ilustráciu Danteho humanistických názorov na človeka možno uviesť aj túto pasáž z jeho Božskej komédie:
„O bratři, řekl jsem, již jste statisíci
trampot už prošli stále zahledení
k zápasu, vzbuďte smysly zbývajíci
užijte chvil večerního bdění,
aby ste došli novou zkušeností
za sluncem do končin, kde lidí není.
Jste přece sémě slavné minulosti,
Žít nemáte, jak žije tupé zvíře,
však především dbát poznání a cností!“ ([5], 239).
2 V Rozpravách o prvých desiatich knihách Tita Lívia to Machiavelli vyjadril (a zároveň zdôvodnil) slovami: „človek sa usiluje o výsadné postavenie, aby bol nezraniteľný ako pred spoluobčanmi, tak aj pred úradmi“ ([3], 221).
Žádné komentáře:
Okomentovat