Hoci by sa osobné morálne kvality danej autority nezhodovali s úradom, s formálnou autoritou, ktorá takejto osobe bola zverená, záväzky rešpektovať takúto autoritu neprestávajú a trvajú aj vtedy ak je držiteľ a nositeľ takejto zverenej autority aj celkom nehodný. Napríklad ak je zverená moc v obci, alebo v štáte človeku ktorý nemá potrebné morálne kvality a on vydá záväzné nariadenie o niečom čo zodpovedá jeho kompetencii, záväznosť takýchto noriem je platná a je etické ju zachovávať. Príkladom formálnej autority je učiteľský úrad Cirkvi, ktorý vrcholí v primáte pápeža má formálnu autoritu vydávať záväzné nariadenia aj vo veci viery a mravov. Normotvorná kompetencia relevantných osôb je tu teologický odôvodnená s odvolaním sa na sv. Písmo, na Krista a cez neho na Boha ako takého. Porov. PESCHKE, K-H.: Křesťanská etika, s.463. Taktiež, Porov. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky, s. 114.
Porov. PESCHKE, K-H.: Křesťanská etika, s.463-464.
Jej nositeľom je človek, ktorému bolo zverené právo kontrolovať zachovávanie konkrétnych noriem a predpisov, ktoré zavádzajú v danom sociálnom útvare poriadok a súlad. Jej činnosť súvisí s príkazmi k činom, s predpismi, disciplínou a občianskymi aj cirkevnými zákonmi. Vyžaduje poslušnosť. Práve touto autoritou v užšom zmysle sa zaoberá sociálna etika. (Takouto autoritou je vodca, šéf nejakej skupiny, pracovnej čaty, a pod).
Žádné komentáře:
Okomentovat