Ide tu predovšetkým o autoritu posvätných textov, ktoré sú v určitých kultúrach vysoko vážené alebo sú v náboženstvách uznávané ako Božie slovo a preto sú spájané s nárokom, že na základe Božej autority môžu byť zdrojom etických noriem.
Napriek problémom s otázkou obsahového výkladu textov posvätných kníh a hermeneutickým problémom, teda textovým výkladom takých textov, je nesporné, že tieto posvätné texty mali v dejinách prvoradý význam pri tvorbe étosu jednotlivých sociálnych útvarov. Napríklad, vplyv Biblie na vývoj európskeho étosu je obrovský a pôsobí až dodnes. Podobne vplyv thóry u židov, alebo vplyv koránu v islamských krajinách má veľmi silný a signifikantný vplyv na kultúru života v mohamedánskych spoločenských útvaroch, na spôsob stravovania, na spôsob obliekania a pod.
3.3.3. Autorita tradície.
Normujúca autorita étosov a obyčajou podávaných a formovaných tradíciou sa silne mení so stavom vývoja daných spoločností.
V statických a homogénnych spoločnostiach je silná tendencia považovať, tradície, mravy a zvyky za záväzné a úctyhodné, už pre ich vek a pôvod. Potom poukázanie na skutočnosť že: „toto sa vždy tak konalo a zachovávalo“ získava sociálne prijímaný a uznávaný normatívny význam.
Žádné komentáře:
Okomentovat