Ide o to, že takáto osoba sa na základe jej mimoriadnych osobných, intelektuálnych, alebo praktických vlastností a skúsenosti teší verejnej vážnosti a v danej spoločnosti sa im priznáva kompetencia viac, alebo menej určovať normy. Ide tu napríklad o výrazné, vynikajúce a charizmatické osoby, podobné svätcom. Už Aristoteles hovoril, že ľudia majú všeobecnú tendenciu považovať za pravdivé to, čo za pravdivé považuje cnostný človek. V tomto prípade ide o príkladný vzor presvedčujúci svojou mravnou autoritou. Ale osoby môžu získať normatívny vplyv aj na základe celkom iných vlastností, napríklad významní politici, demagógovia, herci, umelci, speváci a pod. Ľudia istého sociálneho útvaru sú ochotní prijímať ich štýl konania a myslenia.
Formálna autorita.
Je taká autorita, na ktorú spoločnosť prenáša vedúcu funkciu. Takáto autorita je nezávislá od osobných kvalít nositeľa, ale je žiaduce, aby jej formálnu a oficiálnu autoritu zverenú úradom doprevádzala aj osobná a neformálna autorita. V prípade takejto autority je jej normotvorná kompetencia inštitucionalizovaná nejakým úradom, ktorý prijala a zastáva ho (prezident, minister, riaditeľ školy, a pod).
Teoretická autorita.
Jej nositeľom je človek, ktorý má zvláštne kompetencie vyplývajúce z jeho úradu (riaditeľ akadémie vied, rektor uznávanej školy, – formálna autorita), alebo z jeho osobných kvalít v oblasti poznávania vedy, viery, náboženstva a pod. (veľký svätec a teológ, významný vedec a objaviteľ a pod – neformálna autorita).
Kompetencie takejto autority sa týkajú pravdivosti konkrétnych výpovedi. Táto autorita vyzýva k rozumovému súhlasu. Takáto autorita niečo tvrdí a vyžaduje, aby sa ľudia nad tým zamysleli a uvažovali nakoľko je takáto výpoveď pravdivá.
Žádné komentáře:
Okomentovat