Podobný motív je rozvíjaný v zlomku B244. Text tohoto zlomku z Demokrita znie: „Ani keď si sám, nehovor a neurob nič zlé a nauč sa hanbiť oveľa viac pred sebou, než pred ostatnými“. Demokritos ako jeden z prvých gréckych mysliteľov upozorňuje aj na gnozeologickú (kognitívnu) podmienenosť správneho, t.j. dobrého konania. V Demokritovom zlomku B83 sa uvádza: „Príčinou hriechu je neznalosť lepšieho“.
Problém morálky v tvorbe sofistov.
Sofisti boli považovaní za cestujúcich učiteľov múdrosti. Okrem iného učili aj o tom jako dobre a správne žiť. K najvýznamnejším sofistom patrili: Kritias, Prodikos, Protagoras a Gorgias. Za cieľ si kládli naučiť človeka:
1. správne myslieť
2. správne hovoriť
3. správne konať
Sofisti zrelativizovali nielen tradičný spôsob myslenia a hovorenia, ale tiež viaceré normy ľudského konania. Východiskom ich úvah bolo Protagorove presvedčenie, že „mierou všetkých vecí je človek“. Sofisti tvrdili, že človek je predovšetkým mierou všetkých ľudských vecí. K ľudským veciam patrí podľa nich politika a politika je podľa nich spätá s morálkou. Výsledkom prepojenia politiky s morálkou však nie je etizácia politiky ale politizácia etiky. Sofisti „stiahli“ problém morálky z kozmu na zem
Žádné komentáře:
Okomentovat