O morálke sa už neuvažuje v súvislosti s kozmologickou problematikou, ako tomu bolo u ich predchodcov. Problém morálky vnímajú v súvislosti s riešením spoločenských problémov.
Sofisti zrelativizovali aj tradičné chápanie dobra a zla. Už nechápu dobro a zlo len ako nezmieriteľné protiklady. Usilujú sa o chápanie dobra a zla v konkrétnych súvislostiach, do ktorých sa človek v živote dostáva.
2. Klasické obdobie gréckej filozofie
Sokrates, názory na etiku a morálku.
(asi 470 – 399 pred n. l. )
Sokrates sa vníma v dejinách európskej kultúry ako jeden zo symbolov a piliérov európskej mravnosti. Sokrates symbolizuje morálku múdrosti (druhým symbolom je Ježiš Kristus, ktorý symbolizuje morálku lásky).Vystúpil proti sofistom a proti ich zrelativizovaniu mravných hodnôt. Do centra svojho záujmu postavil vnútorný svet človeka. S tým súvisí aj jeho dvojjediná požiadavka: poznať seba samého (1) a konať v súlade s daimóniom (2), ktorý je prezentovaný ako vnútorný hlas rozumu, hlas svedomia. Sokrates bol údajne prvý, kto uplatňoval termín „ethos“. Sokrates tento termín uplatňoval v dvoch významoch: na označenie určitého spôsobu správania sa a na označenie „miesta, kde prebýva človek“. U Sokrata badať tzv. gnozeologickú (kognitívnu) podmienenosť morálky. Mravnosť je podmienená úrovňou poznania. Sokrates teda zdôrazňoval jednotu múdrosti (vedenia) a mravnosti. Zlo má príčinu v nevedení (nepoznaní), ale platí aj opak, dobro je tam, kde je poznanie dobrého.
Žádné komentáře:
Okomentovat