Naznačili sme už, že Machiavelliho chápanie vzťahu morálky a politiky sa často (či predovšetkým) interpretuje len prostredníctvom okrídlenej frázy o „ignorovaní morálky v politike“, ktorú – navyše – presne v tejto štylistickej podobe u samotného Machiavelliho ani nenájdeme. Aj s prihliadnutím na túto skutočnosť, ale najmä s ohľadom na autentické názory samotného Machiavelliho, opätovne vyjadrujeme názor, že len vyššie uvedenou frázou o „ignorovaní morálky v politike“ sa Machiavelliho chápanie vzťahu morálky a politiky interpretačné nevyčerpáva.
O tom , že morálka nebola Machiavellim v politike ignorovaná za každých okolností a teda vo všetkých prípadoch, svedčí aj ôsma kapitola spisu Vladár nazvaná: „O tých, ktorí získajú zločinmi hodnosť kniežaťa“. Machiavelli tu opisuje spôsob akým získal vládu a moc syrakúzsky pretor – Agatokles zo Sicílie. V tejto súvislosti konštatuje: „Keď si (Agatokles zo Sicílie - pozn. R.D) zaumienil, že sa stane vladárom a bude aj násilím, bez ohľadu na záväzky držať to, čo mu dali dobrovoľne, a keď sa dorozumel s Hamilkarom Kartáginským, ktorý bol so svojim vojskom na Sicílii, zvolal raz ráno ľud i syrakúzsky senát, aby sa vraj poradili o záležitostiach, týkajúcich sa republiky a dal na dohovorené znamenie pobiť všetkých senátorov … po ich smrti zaujal a zachoval panstvo nad týmto mestom“ ([2], 26).
Žádné komentáře:
Okomentovat