Každý vie, že fajčenie škodí zdraviu, alebo aspoň pripustí, že určite neprospieva zdraviu ako takému. Ale ten kto fajčí subjektívne má dôvody pre ktoré je to pre neho dôležitejšie a myslí si že koná správne.
A tak na základe spomenutých dvoch znakov rozhodovacieho procesu nášho svedomia môžeme povedať, že naše rozhodnutie je vždy akýsi subjektívny nárok na objektívnosť.
(Na tento dialektický problém človek narazí vtedy, ak je konfrontovaný s odlišným presvedčením iných ľudí. Lebo presvedčenie iných nám nikdy nie je ľahostajné. Až niekto čosi urobí sledujeme jeho rozhodnutie a jeho skutok. Ak sa jeho rozhodnutie zhoduje s naším, je to potvrdenie nášho presvedčenia. Ak sa nezhoduje, musí nás to vyrušiť z pokoja. Táto nezhoda a rozdielnosť spochybňuje nárok nášho subjektívneho presvedčenia na objektívnosť, na to, že máme pravdu. Núti nás to, aby sme sa pustili do komunikácie s inými ľuďmi a hľadali ako nájsť presvedčenie ktoré by bolo objektívnym a všeobecne platným. Tento dialektický rozpor nám pomáha aby sme si formovali svedomie.)
Táto dialektika svedomia a rozhodovania podnecuje človeka k tomu aby hľadal objektívnu platnosť presvedčenia, objektívne pravdivé poznanie v subjektívnom svedomí človeka – čo znamená - subjektívne presvedčenie o sociálne uznávaných a platných normách. Toto nám ukazuje, že v bežnom živote a rozhodovaní človeka sú potrebné mravné normy.
Žádné komentáře:
Okomentovat