Aristoteles hovorí, že na vzťah medzi cnosťou a rozkošou jestvujú tri názory:
1. Žiadna rozkoš nie je dobrom ani osebe ani náhodne, lebo dobro nie je to isté, čo rozkoš.
2. Niektoré formy rozkoše sú dobré, ale väčšina z nich je zlá.
3. Hoci aj všetky formy rozkoše sú dobré, predsa len žiadna rozkoš nemôže byť najvyšším dobrom.
Aristoteles všetky tieto názory na rozkoš analyzuje a vyjadruje k nim svoj postoj. Zastáva názor, že rozkoše sú nezlúčiteľné s cnosťou. V tejto súvislosti však zdôrazňuje, že je potrebné diferencovať medzi rozkošami telesnými a duševnými. Nezlúčiteľnosť rozkoší a dobra sa spravidla vzťahuje len na telesné rozkoše. Duševné rozkoše môžu prispievať k získavaniu a prežívaniu dobra.
3. Filozofia v období helenizmu a starovekého Ríma.
(Text z „Dejín filozofie“ od V. Leško, F Mihina a kol.)
STREDOVEKÁ FILOZOFIA
Stredoveká filozofia a etika predstavujú druhé veľké obdobie v dejinách filozofie a etiky. Toto obdobie možno časovo ohraničiť 4.-14. storočím n.l.
Žádné komentáře:
Okomentovat