Historici dávajú vznik stredoveku do súvislosti s krízou a rozpadom otrokárskeho spoločenského systému

Historici dávajú vznik stredoveku do súvislosti s krízou a rozpadom otrokárskeho spoločenského systému, konkrétnejšie s rozpadom Rímskej ríše.
Stredoveká filozofia a etika je historicky spätá s formovaním sa kresťanského náboženstva. Z tohto hľadiska má aj táto filozofia dominantne náboženský charakter. Jej ideová náplň je spätá s kresťanským učením, ktoré je obsiahnuté najmä v novozákonných textoch Biblie. Stredoveká filozofia a etika bola ideovo inšpirovaná jednak tradíciou antického (tj. gréckeho a rímskeho) filozofovania a jednak frekventujúcimi ideami kresťanského náboženstva. Z tradícií antickej filozofie, na formujúcu sa stredovekú filozofiu najvýraznejšie vplývala platónska a novoplatónska línia (osobitý význam malo Platónove učenie o svete ideí a svete zmyslovo vnímateľných vecí, dualizmus tela a duše, koncepcia starostlivosti o dušu…; toto učenie zaznamenalo ohlas už v listoch Apoštola Pavla, napr. v „Liste Korinťanom“ Apoštol Pavol napísal: „Veci, ktoré sa vidia, sú dočasné, no to, čo sa nevidí, je večné“).
Na stredovekú náboženskú filozofiu mal výrazný vplyv tiež grécky a rímsky stoicizmus, najmä svojím učením o Osude.
Z antickej filozofie mohlo na formujúcu sa stredovekú filozofiu vplývať tiež Herakleitove učenie o Logu, rozvíjané ďalej v tvorbe židovského filozofa Filóna Alexandrijského (ozvenu tohto učenia nachádzame napr. v „Evanjeliu podľa Jána“; logos ako „slovo“, ktoré bolo na počiatku, ktoré bolo u Boha, a ktoré sa napokon vtelilo…).