Cnosti sú podľa Aristotela „strednosťami“ medzi dvoma krajnosťami. Niekde sa uvádza, že cnosť je podľa Aristotela schopnosť rozpoznať, čo je dobré a podľa toho konať. Cnosti Aristoteles rozdeľuje na mravné (etické) a rozumové (dianoetické). Najdokonalejšou mravnou cnosťou je spravodlivosť, najvyššou rozumovou cnosťou je múdrosť. Mravné cnosti nie sú dané človeku a priori, teda nie sú vrodené. Mravné cnosti sa získavajú, sú výsledkom nášho konania. Najdokonalejšou mravnou cnosťou je spravodlivosť a Aristoteles hovorí: „Aj spravodlivými sa stávame tak, že spravodlivo konáme“. Medzi rozumové cnosti ďalej patrí vedenie, rozumnosť, umenie atď. K mravným cnostiam patria ešte štedrosť, striedmosť, pokojnosť.
O prepojení Aristotelovej etiky s politikou svedčí skutočnosť, že najdokonalejšou mravnou cnosťou je spravodlivosť.
Rozumové cnosti Aristoteles nadraďuje nad mravné cnosti.
Pojem stredu.
Konštatovali sme už, že cnosť sa vzťahuje na konanie. Aby bolo konanie cnostné, nesmie upadnúť ani do jednej z dvoch možných krajností. Tieto krajnosti sa vyznačujú buď nadbytkom, alebo nedostatkom niečoho. Cnostné konanie by malo byť v súlade s pozíciou a s pojmom „stredu“ (gr. „mesotes“). Napríklad, pozíciou „stredu“ medzi márnotratnosťou a lakomstvom je štedrosť.
Pozícia „stredu“ je výsledkom zmyslu pre mieru. Správna miera určuje pozíciu „stredu“. Aristoteles upozorňuje, že takto vymädzený „stred“ nemožno dosiahnuť v každej činnosti. Sú aj také činnosti, ktoré už vo svojom pomenovaní obsahujú čosi negatívne. Napríklad, ak konáme nehanebne, alebo sa dopúšťame vraždy, v tomto našom konaní niet „stredu“, konanie je nedobré. Aristoteles preto pripúšťa, že niekedy musíme v živote voliť aj tzv. „menšie zlo“.
Cnosť Aristoteles chápal v kontexte s dobrovoľnosťou. O cnostnom konaní človeka možno hovoriť iba vtedy, keď je toto konanie dobrovoľné.
Za rozhodujúcu časť svojich činov je človek zodpovedný sám, lebo činy sú výsledkom jeho konania, rozhodovania a povahy. A toto všetko v konečnom dôsledku závisí od človeka samotného. Významnú úlohu v tomto smere zohráva výchova a vzdelávanie, lebo nikto sa nerodí s a priórnou dispozíciou konať len cnostne, rovnako ako nikto sa nerodí s a priórnou neschopnosťou konať cnostne.
Žádné komentáře:
Okomentovat