(1712-1778)
Jeho tvorba má trojaké zameranie:
1. umelecké (román „Nová Helois“)
2. pedagogické („Emil, alebo o výchove“)
3. sociálno – filozofické (diela „Spoločenská zmluva“, „Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi“)
J.J. Rousseau na rozdiel od Hobbesa idealizuje pôvodný stav ľudstva. Tvrdí, že to bol stav prirodzený. Človek v ňom bol slobodný, šťastný atď. Za príčinu zániku tohto pôvodného prirodzeného stavu Rousseau považuje vznik súkromného vlastníctva. So vznikom súkromného vlastníctva sa objavila nerovnosť medzi ľuďmi.
Štát vznikol ako produkt spoločenskej zmluvy. Človek ako jednotlivec dobrovoľne odovzdáva štátu (štátnej moci) časť svojej suverenity (slobody) za cenu, že štát človeku ako jednotlivcovi garantuje osobnú bezpečnosť, občianske a ľudské práva. Človek ako jednotlivec nie je úplne podriadený štátu.
Rousseau bol iniciátorom a obhajcom občianskej spoločnosti. Tvrdil, že nemožno jednoznačne určiť ktorá z foriem vlády je najlepšia. Aj demokracia aj monarchia majú svoje pozitívne aj negatívne stránky. Zdôrazňoval, že každá forma vlády vyžaduje kontrolu zo strany občanov.
Žádné komentáře:
Okomentovat