Predstavitelia osvietenstva tvrdili, že morálka má rozumové pozadie. Odmietali náboženský charakter morálky. Vystupovali proti nábožensky zdôvodňovanému asketizmu. Osvietenecké predstavy o morálke majú teda anti- asketický a zároveň anti- aprioristický charakter. Mravné normy nie sú človeku vrodené, vyplývajú z ľudskej prirodzenosti. K ľudskej prirodzenosti patrí nielen rozum, ale tiež sebaláska, ktorú plodí rozum. Sebaláska potom vedie k egoizmu, takže aj egoizmus súvisí s ľudskou prirodzenosťou. Podľa osvietencov mravné je to, čo je prirodzené. Čo je mravné a prirodzené, je aj rozumné. Pudy a vášne treba ovládať rozumom. Normy ľudského správania sa majú byť pre človeka užitočné. Osvietenecká morálka má teda utilitaristický charakter.
Osvietenecká morálka je spätá so zákonodarstvom a s politikou. Kritériom mravného konania je síce to, čo je užitočné pre jednotlivca , avšak, záujem jednotlivca je potrebné zosúladiť so všeobecným záujmom.
Nedokonalé zákonodarstvo plodí nemravnosť. Trest za nemravný skutok by mal byť výraznejší než je výhoda vyplývajúca z nemravného činu. Morálka je teda v osvietenstve prepojená s politikou aj s právom. Morálka teda nemá byť ignorovaná ani v práve ani v politike.
Žádné komentáře:
Okomentovat