Podľa Hobbesa morálka má trojjediné (trojaké) pozadie

Podľa Hobbesa morálka má trojjediné (trojaké) pozadie.
1. racionálne pozadie- to zn., že mravné konanie človeka má byť v súlade s „príkazom jeho rozumu“
2. politické pozadie- to vyplýva z Hobbesovho presvedčenia, že vôľa jednotlivca má byť podriadená vôli vladára (monarchu). Morálka je vynucovaná predstaviteľom politickej moci.
3. egoistické pozadie- to zn., že mravné normy sú výsledkom, či dôsledkom realizácie egoistického pudu sebazáchovy (sebazáchrany, osobnej bezpečnosti, osobného úžitku a pod.).

FILOZOFIA A ETIKA FRANCÚZSKEHO OSVIETENSTVA.

Osvietenská filozofia sa rozvíjala v 18. storočí a to najmä vo Francúzsku a Nemecku. Toto storočie sa zvykne označovať ako „storočie rozumu“.
Feudálne absolutistické monarchie sa postupne rozkladajú. Ekonomická a politická nadvláda cirkvi slabne. Objavujú sa manufaktúry, formujú sa kapitalistické výrobné vzťahy, padá pripútanosť nevoľníka k pôde. Objavuje sa nová spoločenská sila- meštianstvo a buržoázia. Politicky filozofiu a etiku osvietenstva ovplyvnili buržoázne revolúcie v Nizozemsku, Anglicku a vo Francúzsku. Francúzska buržoázna revolúcia (1789) priniesla ideu „bratstva, rovnosti a slobody“.
Francúzska osvietenecká filozofia sa rozvíja v dvoch smeroch resp. líniách:
1. ako tzv. sociálna a sociálno- politická filozofia (predstavitelia- Charles Montesquieu, Voltaire, J. J. Rousseau)
2. ako prírodovedne zameraná filozofia (La Mettrie, P. Holbach, D. Diderot)