1.1.6. Vlastná hodnota

1.1.6. Vlastná hodnota.
Toto je dôležitým prvkom predporozumenia ktorým hodnotíme konanie iných ľudí. Robíme to preto, lebo my sami si vážime svoje vlastné úsudky a rozhodnutia ako správne a morálne. Je to teda rozmer predporozumenia morálnej skutočnosti, ktorý stojí na osobnej úcte k sebe samému. Sami seba považujeme za mravne dobrých. My sami máme voči sebe istý stupeň sebaúcty alebo máme predstavu, akú úctu máme u iných. Tak sa vnímame a tak hodnotíme aj svoje skutky, ale aj skutky iných. Tento rozmer predporozumenia má úzky súvis s bezpodmienečnou záväznosťou svedomia.
Keď napomíname iných, alebo mravne hodnotíme ich konanie robíme to preto lebo chceme dobre inému, alebo ho máme radi, ale aj preto, lebo si myslíme, že naše vlastné rozhodnutie je dosť rozumné a slobodné a že teda spĺňa kritéria morálnej bezúhonnosti. Považujeme vlastné rozhodnutia a posudky za mravne dobré.
Keď by sme urobili nejaký morálne zlý skutok, ozve sa nám svedomie a úcta, ktorú sme mali sami k sebe sa dostáva do krízy. Uvedomujeme si, že sme sa kompromitovali a máme dôvod aby sme sa hanbili a sme si vedomí že strácame úctu aj u druhých. Uvedomujeme si, že v očiach druhých je naša hodnota znížená a znehodnotená.

Predpokladáme stupeň predporozumenia aj u iných. Týmto pohľadom na niektoré prvky ktoré vstupujú do skutočnosti tvorby akéhosi predpoznania morálnych skutočností vidíme, že skôr než by sme mali možnosť absolvovať akékoľvek štúdium etiky, alebo morálky už máme pojem o veciach dobrých aj zlých a sme schopní v bežnom diskurze, v bežnej komunikácii používať morálne hodnotenia a súdy o veciach a činoch.