Čo je nemorálne je proti rozumu. Druhé hľadisko rozumného posudzovania našich činov ukazuje tiež druhú skutočnosť, že to čo je zlé a nemorálne obyčajne predpokladáme, že je aj proti normám zdravého rozumu. Predpokladáme, že sa to nedá rozumne ospravedlniť. Ak konáme zle, nechávame sa motivovať vášňou, alebo zlou náklonnosťou o ktorej vieme, že jej uspokojenie a naplnenie sa nedá racionálne zodpovedať. Vtedy konáme niečo čo si prajeme, túžime po tom, ale uvedomujeme si, že by sme to nemali robiť.
1.1.5. Sociálne hľadisko.
Predporozumenie morálnej skutočnosti má veľmi silné sociálne hľadisko. Ak hodnotíme nejaký čin, skutok, alebo skutočnosť hodnotíme ich poväčšine vždy vo vzťahu k potrebám a záujmom druhých ľudí.
Obyčajne teda porovnávame morálnu kvalitu nejakého skutku k tomu, ako by to vplývalo na život iných ľudí, ako ich to oslovuje. Tento princíp, alebo lepšie povedané toto hľadisko, by sme mohli vyjadriť aj akýmsi zlatým pravidlom, ktoré hovorí – „čo sám nechceš, nerob to ani inému.“
(Toto hľadisko nechce povedať, že mravné hodnotenie skutkov sa týka iba tohto medziľudského, alebo sociálneho aspektu. Je samozrejme že existuje aj relevantný vzťah človeka k sebe samému, ako aj k iným bytiam ako sú živočíchy, neživá príroda. V náboženských spoločnostiach je relevantný vzťah morálneho hodnotenia vo vzťahu k božstvu. Ale aj tak naše predporozumenie morálnej skutočnosti je charakterizované najviac práve týmto kritériom zameraným na medziľudské vzťahy.).
Žádné komentáře:
Okomentovat