V predkritickom období sa venoval otázkam vzniku slnečnej sústavy, otázkam okolo stavby vesmíru atď. Najvýznamnejším dielom tohto obdobia je jeho práca „Všeobecné dejiny prírody a teória nebies“. Kant tu vychádzal z Newtonovej fyziky. Jeho koncepcia vzniku slnečnej sústavy je mechanistická. Známy je jeho výrok z tohto obdobia: „Dajte mi hmotu a ukážem vám ako z nej musí vzniknúť svet.“
Kritické obdobie jeho tvorby je spojené s vydaním 3 jeho slávnych prác (kritík).
1. ,,Kritika čistého rozumu“
2. ,,Kritika praktického rozumu“
3. ,,Kritika súdnosti“
Základy Kantovej teoretickej filozofie sú obsiahnuté v jeho práci „Kritika čistého rozumu“. Kant tu vychádza z kritiky tradičnej metafyziky a jej nárokov na rozumové poznanie toho, čo je skúsenostne nedostupné a neoveriteľné. Argumenty pre kritiku tradičnej metafyziky našiel najmä v diele Davida Huma. Stará metafyzika, ktorá si robila nárok na poznanie nesmrteľnosti ľudskej duše, konečnosti či nekonečnosti sveta sa podľa Kanta nemôže nazývať vedou. Vedeckou filozofiou je len taká filozofia, ktorá skúma to, čo je dostupné skúsenostnému poznaniu. Kant teda odmieta Aristotelove chápanie metafyziky ako náuky o súcne ako súcne a všetkom, čo k nemu prináleží. Na rozdiel od Aristotela Kant tvrdí, že ak chce byť metafyzika vedou, musí za predmet svojho skúmania stanoviť princípy a možnosti ľudského poznávania.
Žádné komentáře:
Okomentovat