Prvky mýtu badať nielen v starov. milétskej filozofickej škole, ale aj u pytagorovcov a Herakleita ba dokonca aj u Platóna v klasic. gréckej filozofii. Známy je napr. Platónov mýtus o zlatom veku ľudstva obsiahnutý v dialógu POLITIKOS. (Štátnik)
Predpokladom vzniku filozofie ako kvalitatívne vyššej duchovnej aktivity človeka, t.j. kvalitatívne vyššieho spôsobu vnímania sveta, bol nielen mýtus, ale aj logos.
Filozofia sa ako pojem vyskytuje už v dielach Herodota a Tukyda.
Filozofia chápaná ako úsilie o pravdivé poznanie sa však objavuje až u Sokrata, Platóna, Aristotela.
ANTICKÁ FILOZOFIA
1. Reflexie morálky v ranej gréckej filozofii.
Raná grécka filozofia mala prevažne kozmologicko- kozmogonický charakter, to zn. zaujímala sa o vznik, stavbu, štruktúru a vývoj sveta. Hľadala, čo je pralátkou (arché), z ktorej sa všetko vytvorilo. Jednotliví filozofi sa líšili práve tým, čo považovali za arché (Táles- voda, Pytagoras- číslo, Herakleitos- oheň,…).
Zaoberali sa už aj problémom bytia, učením o bytí , a to predovšetkým Eleáti (Parmenides). S týmto učením súvisí aj učenie o pohybe. Eleáti považovali bytie za nemenné, statické.
Dôkazom nemožnosti pohybu majú byť Zenónove apórie ( bezvýchodiskové situácie, napr. Achilles nikdy nepredbehne korytnačku ….)
Žádné komentáře:
Okomentovat