Termíny mýtus, epos a logos majú rovnaký etymologický pôvod. Všetky označujú slovo, reč, rozprávanie, príbeh atď. Každý z týchto troch termínov však sleduje „slovo“ v inom význame. Každý z týchto troch termínov označuje inú formu (druh) duchovnej aktivity človeka.
Mýtus – t.j. slovo obsiahnuté v rozprávaní príbehu. Je to slovo spontánne vyslovené.
Logos – t.j. slovo vyslovené na základe určitého výberu, t.j. slovo zaradené do určitého logického kontextu.
Epos – t.j. slovo „znejúce“, t.j. slovo „vyspievané“ v básni.
Mýtus, t.j. pravdepodobne najstaršia duchovná aktivita človeka. Je to pravdepodobne najstarší spôsob ako človek vnímal svet.
Mýtus je produktom kolektívnej tvorby ľudí ktorého počiatky spadajú až do prehistorickej doby. Mýtus t.j. „slovo“ v zmysle prvotného produktu ľudského jazyka.
Mýtus je formou vnímania v ktorej sa prelína fantázia, viera, obrazotvornosť s racionálnosťou, pričom fantastické a iracionálne prevláda nad racionálnym.
Mýtus nemá iracionálno-živelný charakter. (Medzi najstaršie mytologické pamiatky patria: mýtus o Gilgamešovi, Hesiodove a Homérove mýty).
Niektorí autori považujú mýtus za predobraz filologie. Tvrdia, že filozofia vznikla z mýtu. Sú to stúpenci mytogénnej teórie vzniku filozofie. Staroveká filozofia nevznikla len z mýtu, ale vznikla aj z pôvodného starovekého prírodov.- matem. poznania.
Mýtus však mal pre vznik gréckej filozofie nenahraditeľný význam.
Žádné komentáře:
Okomentovat