Nutnou podmienkou ľudský dôstojného spolužitia vo všetkých oblastiach spoločnosti je prechod od (striktne) subjektívnej morality k mravnosti. To znamená, že život je vtedy pokojnejší a mravnejší, ak ľudia miesto presadzovania svojvôle a úmyslom, aby ju iní rešpektovali konali to, čo je spoločensky prijateľné a sociálne prospešné všetkým. (Samozrejme, že aj tu možná aj potrebná istá pluralita, rôznosť stanovísk, aby sa aj veci spoločenského záujmu a spoločného dobra dostali do exkurzu v ľudskej komunikácii. Ale nutnosť minima mravnej identity je vo všetkých sociálnych útvaroch nesporná. Toto nutné minimum je ešte však diferencované a je rôzne podľa povahy sociálneho útvaru. – iné je
Porov. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky, s.105 -106.
Porov. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky, s. 106-107.
Porov. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky, s. 106-107.
v rodine, kde je nutné aby manželia v komunikácii dospeli od svojich osobných morálnych stanovísk k presvedčeniu a uznaniu všeobecných noriem a iné je vo zväze včelárov, kde tiež musia v istých oblastiach dospieť k spoločnému etickému záväzku a norme.)