Nekatolícka etika

Nekatolícka etika. Nekatolícka etika je založená na skutočnosti, že odmieta a neprijíma Božie zjavenie, ako jeden zo spôsobov zavedenia noriem a zákonov, ktoré majú vplyv na rozhodovací proces človeka pri konaní skutku. Nekatolícka etika teda neprijíma tie formy étosov a morálnych noriem, ktoré vznikajú z náboženských pohnútok a chápe ich ako nezáväzné a obmedzujúce život človeka.
Katolícka etika. Na základe tejto definície ktorú Tomáš zaviedol do etiky vznikla forma katolíckej etiky, ktorá vníma realitu svedomia ako istej pomôcky, ktorú Boha dáva človeku aby sa ňou riadil. Ktorá vníma realitu mravného prirodzeného zákona, ktorý Boh vložil do prirodzenosti človeka aby isté skutky vnímal ako prirodzené, ktoré patria k jeho povahe a k jeho dôstojnosti stvoreného bytia. Tak vníma a realitu Božieho zákona – „desatora“, ktorý ovplyvňuje ľudské konanie a stavia istý osobný aj sociálny étos hodný človeka, alebo nehodný jeho dôstojnosti.
Katolícku etiku by sme mohli nazvať aj kresťanskou etikou, ktorá zaväzuje všetkých kresťanov bez rozdielu jednotlivých náboženských odlišností. Je však treba povedať, že katolícka etika je v niektorých normách svedomia prísnejšia ako kresťanská všeobecne. Hlavne čo sa týka potratov v istých okolnostiach ako je kriminálna alebo sociálna indikácia a pod.