Nejednotnosť výkladu

Nejednotnosť výkladu. Vo vede ako empirickej forme poznávania existujú svetonázorovo rozdielne stanoviska a tak pri odôvodňovaní etických noriem je zriedka kedy jednotná.
Ak vedci majú podať stanovisko o momente počatia a o tom, kedy človek začína byť človekom svoje poznatky podávajú na báze svojich svetonázorových postojov a ich stanoviska sú rozdielne.
Preto kompetencia špeciálnych vied pre oblasť kodifikácie etických noriem rôznych oblastí ľudskej praxe je nutná, ale sama nestačí.
Pluralita názorov a étosov komplikuje jednotné stanovisko. Ak sa pozrieme na špeciálne vedecké odbory ako je filozofia a teológia, ktoré nepatria k empirickým vedám, ale sa venujú otázkam svetonázorových postojov, ich úloha je veľmi dôležitá. Pretože v našich podmienkach je veľká divergencia filozofických pozícií a akceptácia teologických výstupov je v širokej verejnosti obmedzená, je veľmi ťažko etablovať sociálne účinnú normotvornú autoritu.
Napriek tomu môžu a majú formulovať svetonázorové otázky, ktoré zasahujú do všetkých problémov etických noriem. Dané normy a ich problémy majú skúmať a objasňovať a ukazovať alternatívy ich riešenia.