Napríklad: už Dante Alighieri vyjadril presvedčenie, že na človeka sa viaže nielen nadpozemská, ale tiež pozemská blaženosť i šťastie, že šťastie človek môže (či dokonca má) dosiahnuť prostredníctvom „síl mravných i rozumových“ atď. (porovnaj [4], 162 - 163)1.
Nový, t.j. renesančný obraz človeka, s ktorým nepochybne súvisia aj Machiavelliho reflexie morálky a etiky, sa pravdepodobne utváral tiež pod vplyvom názorov Mikuláša Kusánskeho. Ide predovšetkým o jeho názory na prirodzenosť človeka, ktoré sú obsiahnuté v známom učení O učenej nevedomosti, podľa ktorého práve ľudská prirodzenosť je najvýznamnejším produktom Božej kreativity, lebo tým, že: „v sebe zahŕňa intelektuálnu aj zmyslovú zložku a všetko v sebe spája, mohli ju už starovekí myslitelia nazvať mikrokozmom, čiže svet v malom“ ([6], 143 - 144). Inšpirujúcim pre Machiavelliho mohlo byť tiež Kusánskeho presvedčenie, že v ľudskej prirodzenosti sa – aj vďaka splývaniu protikladov (coincidentia oppositorum) – môže dosiahnuť „plnosť dokonalosti“ atď. ([6], 144).
Takto mohli na Machiavelliho vplývať aj názory Marsilia Ficina, najmä jeho „hymnus na človeka“ obsiahnutý v traktáte Platónska teológia o nesmrteľnosti duše alebo podobné stanoviská prezentované v knihe s názvom O živote. Už v týchto dielach sa totiž stretávame s úsilím o vymedzenie človeka ako bytosti, ktorá „vládne sama nad sebou“, spravuje rodinu, buduje štát, panuje nad národmi a „prikazuje celej zemi“ (bližšie pozri [7], 82 - 96).
Z uvedeného vyplýva, že v renesancii „znovuzrodený“ človek rozbíja okovy stredovekej podriadenosti, pohŕda slabosťou a bezmocnosťou, znovuobjavuje svoje duševné i telesné dispozície, uvedomuje si svoje „nové“ možnosti atď. Hoci aj naďalej zostáva produktom Božej kreativity, je to už nielen „najskvelejší výtvor Boha“, ale tiež bytosť schopná spoluutvárať samu seba, svoje dejiny, svoj štát a pod.
Žádné komentáře:
Okomentovat