Len o niekoľko strán ďalej však zdôrazňuje, že Castruccio - ako reprezentant politických záujmov a politickej moci - vyznačuje sa ctižiadostivosťou, vierolomnosťou a ukrutnosťou, lebo v úsilí o upevnenie a udržanie svojho "kniežatstva" (majetkov a moci) dokáže nielen zradiť tých, s ktorými pôvodne vyjednával ako so spojencami, ale nechá ich aj povraždiť, ak to prospeje upevneniu jeho moci.
Dokladá to aj nasledovná pasáž z diela o živote Gastruccia Castracaniho, v ktorej Machiavelli opisuje Castrucciov postup v prípade obsadenia (dobytia) Pistoie. „Hoci Castruccio zložil zbrane proti Florenťanom" - píše Machiavelli- „neprestal robiť všetko pre to, aby zväčšil svoju moc a slávu aj bez otvorenej vojny. Veľmi túžil obsadiť Pistoiu … preto uzavrel rôznymi spôsobmi priateľstvo s obidvoma hlavnými stranami v Pistoi ( t.j. aj so stranou Bielych, aj so stranou Čiernych - pozn. R.D.) tak, že sa obidve na neho spoliehali. Hlavou Bielych bol Bastiano di Posente, hlavou Čiernych bol Iacopo da Gia. Obidvaja viedli s Castrucciom úzke rokovania a verili mu, pričom jeden chcel vyhnať z mesta druhého. Castruccio im obidvom tajne prisľúbil pomoc: Iacopovi povedal, že príde osobne a Bastianovi, že pošle svojho odchovanca Pagola Guinigiho. Okolo polnoci - lebo tak sa Castrucciou a Pagolo dohodli - boli obidvaja v Pistoi a obidvaja boli prijatí ako priatelia …Vo chvíli, ktorá sa Castrucciovi zdala vhodná, dal Pagolovi znamenie. Potom jeden zabil Iacopa da Gia a druhý Bastiana di Possente a všetkých ich stúpencov sčasti zajali a sčasti pozabíjali. Tak získal Pistoiu pre seba " ( [13], 137)
Uvedená koncepcia dvojakej morálky ("morálky súkromnej" a "morálky moci") viedla podľa Z. Kalistu k tomu, že "Machiavelli bol označený za cynika a na dlhú dobu vyvrhnutý z tzv. slušnej spoločnosti ako príklad amorality".( [14],162 ).
Z ambivalentného chápania vzťahu morálky a politiky, ako aj z načrtnutej koncepcie dvojakej morálky, možno odvodiť aj Machiavelliho vzťah k morálke (dobového) kresťanského náboženstva.
Žádné komentáře:
Okomentovat