Augustín vypracoval teistickú koncepciu dejín. Táto koncepcia je obsiahnutá v diele „O Božom štáte“. Augustinus vychádza z presvedčenia, že Boh ako tvorca všetkého, je aj tvorcom sveta a ľudských dejín. V nadväznosti na Izaiáša proroka, ktorý tvrdil, že „Hospodin je skala vekov“, tvrdil aj Augustinus, že Boh je tvorcom a pánom dejín. Dejiny sa vzťahujú na ľudskú spoločnosť a teda súvisia so stvorením človeka. Boh stvoril svet, človeka, a stvoril aj čas. Čas má počiatok a teda aj koniec. Bohom stvorený čas, ktorý sa vzťahuje aj na naše ľudské dejiny, nemôže byť totožný s večnosťou.
Dejinný vývoj ľudstva Augustinus vysvetľuje ako historický zápas dvoch princípov, dvoch mocností, dvoch ríš. Prvou ríšou (mocnosťou) je Boží štát (civitas Dei). Druhou ríšou (mocnosťou) je ríša Diablova (civitas Diavoli). Boží štát symbolizuje princípy kresťanskej viery, cnosti, spravodlivosti,duchovnosti a tď. Je cestou, ktorá vedie k večnému spaseniu. Ríša Diablova stelesňuje princíp zla, hriechu, nespravodlivosti a tď. Je cestou k večnému zatrateniu. Tento boj dvoch ríš sa odohráva v pozemskom svete (civitas terrena). Skončí sa definitívnym víťazstvom Božieho štátu a nastolením božieho kráľovstva.
Dejiny majú podľa Augustína nevyhnutný koniec. V dejinách sa prejavuje a uskutočňuje božia prozreteľnosť. V dejinách sa prejavuje zákon a plán, ktorý do nich vložil Boh. Človek nie je len pasívnym nástrojom v rukách Boha. Človek sa môže spolupodieľať na vývoji ľudstva.
Žádné komentáře:
Okomentovat