Boha chápe Augustinus ako najdokonalejšie bytie, ktoré je príčinou všetkého ostatného bytia. Boh je kreator, stvoriteľ, tvorca sveta. Stvoril i človeka, a to na svoj obraz. Tým sa myslí, že na obraz boží je človek stvorený svojou duchovnou podstatou. Človek sa skladá z duše, ktorá je nesmrteľná a z tela, ktoré je dočasné. Duša je substanciou tela. Duša má život osebe. Duša oživuje telo. Znakmi, vlastnosťami a schopnosťami duše sú rozum, pamäť a vôľa. Zmysel má ľudský život len vtedy, ak je zameraný na Boha.
V diele „O blaženom živote“ Augustinus hovorí, že blaženosťou je už hľadanie Boha. Vyšším „stavom“ blaženosti je nájdenie Boha. Najvyšším prejavom i „stavom“ blaženosti je komunikácia a splynutie s Bohom.
Boha Augustinus chápe aj ako najvyššie dobro (vplyv Platóna- idea dobra, ktoré má božský charakter). Človek je schopný konať dobro, pretože je obdarený slobodnou vôľou, ktorá je zameraná na Boha ako najvyššie dobro.
Ústredným problémom Augustínových názorov na morálku je problém pôvodu a povahy zla. Odkiaľ pochádza zlo? Kto je zodpovedný za zlo na tomto svete? Na tieto a podobné otázky hľadá Augustinus odpoveď. Vychádza pritom z tzv. „Teodicei“, tj. z úsilia o ospravedlnenie Boha za existenciu zla na svete.
Žádné komentáře:
Okomentovat